Nádherné historické prostredie za bývalými mestskými hradbami obklopuje Mestská oáza. Po úpravách sa stane miestom spájajúcim staré s novým a poodhalí časť vzácnej histórie tejto malebnej časti mesta.

ANALÝZA A HISTÓRIA

 

Pozemok sa nachádza v bezprostrednom dosahu historického centra mesta a nachádzajú sa tu významné kultúrne pamiatky: hradby, veža Kumšt, Bosákova banka, areál židovskej náboženskej obce a technická pamiatka vodnej elektrárne.

 

Táto lokalita patrila k tzv. Hornej bráne mestského opevnenia. V 19.storočí bolo toto územie postupne zastavané nízkymi domami remeselníkov a živnostníkov. V roku 1923 táto zástavba ustúpila pripravovanému projektu veľkolepo koncipovanej budovy slúžiacej pre bankové účely. V 80.rokoch 20.storočia boli zdemolované domy na ulici Levočskej a na ich mieste vyrástla nová budova elektrární.

 

Okrem pamiatok sa v lokalite nachádzajú aj reštaurácie, nočné kluby, administratívne priestory a domy na bývanie. Samotný pozemok je križovaný lávkou pre peších spájajúcou Hlavnú ulicu s Levočskou a každodenne tadiaľ prechádza veľké množstvo ľudí.

 

 

Bosákov dom

 

Secesná budova stojí na rohu Hlavnej a Levočskej ulice. Budovu dal postaviť Michal Bosák v roku 1923 ako filiálku Americko-slovenskej banky a hrdo niesla nápis Bosákov dom.

 

Michal Bosák bol slovenským vysťahovalcov, ktorý sa za krátky čas vypracoval na jedného z popredných amerických bankárov. Jeho podpis je aj na americkej desať dolárovke, ktorú jeho banke dovolila vydať americká vláda. Jeho podpis je aj na Pittsburskej dohode z 30. mája 1918, podľa ktorej malo mať Slovensko v budúcom česko-slovenskom štáte autonómne postavenie. V r. 1920 založil Americko-slovenskú banku v Bratislave, ktorá mala 9 filiálok. Jednu z nich aj v Prešove.

 

Počas hospodárskej krízy prešiel objekt do správy Elektrárenskej spoločnosti, tá mala v budove okrem administratívy aj výrobné a dielenské prevádzky. Počas toho obdobia boli vykonané necitlivé stavebné zásahy a mnohé časti boli zničené, odcudzené, alebo schátrali.

 

Vďaka rekonštrukcii v 90tych rokoch 20teho storočia sa budova dostala do pôvodného lesku - objekt získal medzinárodné ocenenie Europa Nostra Awards 2002 v kategórii architektonických pamiatok. A tak i dnes je to jedna z najkrajších budov v meste.

 

Zdroj: http://www.slovenskyportal.sk , http://www.presov.sk

 

 

Z minulosti prešovskej elektrárne (1894 – 1932)

 

Prešovská elektráreň mala dôležité miesto pri snahe o rozvoj priemyselnej výroby i zvýšenia komfortu obyvateľov mesta v závere 19. a na začiatku 20. storočia. V roku 1894 bola založená Prešovská osvetľovacia a prenosová, a.s. Rozhodlo sa o výstavbe vodnej elektrárne, doplnenej aj parným strojom. Pri vybudovaní elektrárne boli využité mestské mlyny, mlynský náhon a hať na rieke Toryse. Išlo vlastne o systém, ktorý zásoboval mesto vodou a v tejto ucelenej podobe existoval od 18. storočia. Od júla 1895 sa začala využívať elektrina na osvetlenie ulíc v centre mesta, neskôr mestského divadla, hlavnej mestskej dvorany a osvetlenie hlavnej železničnej stanice v Prešove.

 

Postupne s nárastom výroby dochádzalo aj k elektrifikácii okolitých obcí. Samotné objekty po pohltení vytvorenej spoločnosti Východoslovenské elektrárne, a.s. slúžili predovšetkým ako servisné stredisko. V rokoch druhej svetovej vojny podnik vyrábal a zabezpečoval distribúciu elektrickej energie pre Prešov i širšie okolie. Pozostatky podniku, ktorý mal v dejinách Prešova a okolitých obcí osobitné postavenie boli v priebehu 80tych a 90tych rokov 20teho storočia postupne likvidované, dodnes sa zachovala iba časť, kde bola kedysi uložená vodná turbína a niekoľko metrov dlhý úsek mlynského náhonu.

 

Zdroj:PaedDr. Patrik Derfiňák, Inštitút histórie, Filozofická fakulta PU v Prešove.

 

 

Kumšt

 

Pôvodne stredoveká mestská vodáreň nachádzajúca sa až do 19. storočia na Jarkovej ulici, v súčasnosti na Okružnej ulici. Objekt vznikol pravdepodobne v 40. rokoch 15. storočia, kedy bola po dobudovaní nových mestských hradieb jedna z bášt staršieho opevnenia prebudovaná na vodnú vežu.

 

Dômyselné zariadenie Kumštu (machina hydraulica) bolo v súvislej prevádzke takmer až do výstavby mestského vodovodu začiatkom 20. storočia. Počas takmer 500-ročnej existencie prešlo mnohými rekonštrukciami a technickými zlepšeniami. Nevyhnutným stavebným opravám sa nevyhli ani obvodové múry vodnej veže a jej strecha, ktorej baroková úprava sa zachovala dodnes.

 

Najväčšia úprava sa udiala v r. 1930, keď Kumšt získalo kuratórium Židovského múzea v Prešove. Po rozsiahlych adaptačných prácach budova úplne stratila svoj pôvodný charakter, a to nielen vo svojich vnútorných priestoroch, ale aj v dôsledku zmien jej exteriéru, najmä prístavbou prízemnej časti. Múzeum bolo verejnosti sprístupnené začiatkom r. 1931 a svoju činnosť vykonávalo do r. 1939, kedy bola Spoločnosť židovského múzea oficiálne zrušená a priestory Kumštu zapečatené.

 

V roku 1945 boli z Kumštu všetky zbierky prevezené do Židovského múzea v Prahe. V roku 1947 sa budova stala sídlom novozaloženého Mestského múzea v Prešove, r. 1950 sídlom Krajského múzea v Prešove a po jeho presťahovaní do priestorov Rákociho paláca (Hlavná ulica) ostala budova pre pracovisko národopisného oddelenia múzea.

 

Zdroj: http://www.presov.sk

 

 

Ortodoxná synagóga

 

V strede nádvoria medzi rabinátom a školou stojí stará ortodoxná synagóga, dnes jediná funkčná synagóga v meste. Postavená bola v roku 1898 podľa projektu synagógy v meste Tokaj ako výstavná sakrálna budova v maurskom štýle s viacerými orientalizujúcimi prvkami.

 

Z vnútorného zariadenia je okrem almemoru cenný predovšetkým umelecky zhotovený svätostánok. Celý interiér zdobia nádherné ornamentálne maľby, ktoré si napriek značnému poškodeniu objektu a bez dôkladnejšej rekonštrukcie doteraz uchovali pôvodnú sýtosť, výraznosť a tvar.

 

Svojmu účelu synagóga slúžila do roku 1942. Toho roku sa stala spolu s priľahlým priestranstvom miestom zhromaždenia prešovských židov bezprostredne pred deportáciami. Odtiaľto gardisti odvliekli niekoľko tisíc občanov mesta do transportov, smerujúcich do koncentračných táborov. Počas okupácie Prešova si nemecká armáda zriadila v synagóge maštale a garáže.

 

Po oslobodení v nej bola zariadená kuchyňa pre navrátilcov. Po nutných opravách a doplnení vnútorného zariadenia bola v októbri 1948 slávnostne vysvätená. Odvtedy slúži ako jediná synagóga jedinej židovskej náboženskej obce v Prešove.

 

Ako najkrajšiu funkčnú synagógu na Slovensku sa ju v r. 1989-90 neúspešne snažili získať a previezť do USA židia z Los Angeles. V auguste 1991 bol na nádvorí pred vchodom do synagógy v prítomnosti najvyšších slovenských štátnych predstaviteľov odhalený pomník viac ako šiestim tisícom obetí holocaustu z Prešova a okolia.

 

V novembri 1993 inštalovalo Slovenské národné múzeum na poschodí synagógy časť nedávno z Prahy navrátených zbierok predvojnového prešovského židovského múzea. Stála expozícia, ktorá takto vznikla, je ojedinelým spojením a zosúladením zbierok múzea s interiérom jednej z najkrajších synagóg u nás.

 

Zdroj: http://www.presov.sk

 

Sponzori Mestskej oázy

 

S projekt



Triangulum

 

sadex

 

 

zelene oazy

 

slovnaft

 

 

 

 

 

 

Partneri Mestskej oázy

 

S projekt

Hosting zadarmo od WebSupport.sk

Vlastný virtuálny server od 8,77 € od WebSupport.sk